Topológia rádioaktívneho rozpadu a emisia hélia
Fuente:
Zenodo
Gespeichert in:
| 1. Verfasser: | |
|---|---|
| Format: | Recurso digital |
| Veröffentlicht: |
Zenodo
2026
|
| Online-Zugang: | |
| Tags: |
Tag hinzufügen
Keine Tags, Fügen Sie den ersten Tag hinzu!
|
| _version_ | 1866901043140362240 |
|---|---|
| author | Kyjovsky, Peter |
| author_facet | Kyjovsky, Peter |
| contents | <p>V rámci Kyjovského klastrového modelu vákua dostáva jav alfa rozpadu a emisie hélia prísne deterministický a geometrický rámec. V klasickej fyzike je alfa častica definovaná ako jadro hélia-4, pozostávajúce z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Štandardný model nedokáže uspokojivo priestorovo vysvetliť, prečo sa práve táto konfigurácia vyznačuje takou extrémnou stabilitou a prečo je to práve ona, ktorá je emitovaná z ťažkých jadier. Klastrová kinematika poskytuje priamy matematický a topologický dôkaz. V našom modeli obsadzuje každý nukleón (protón aj neutrón) presne 3,25 klastra. Ak alfa častica obsahuje 4 nukleóny, jej celkový topologický objem je: 4 nukleóny × 3,25 = 13,00 klastrov. Hodnota presne 13 klastrov nie je náhodná. Predstavuje absolútnu geometrickú dokonalosť v 3D priestore, ktorá je priamym riešením známeho matematického problému dotýkajúcich sa sfér (tzv. Kissing number problem). V trojrozmernom priestore sa jednej centrálnej rovnako veľkej sféry (klastra) môže dotýkať presne 12 ďalších sfér. Výsledná štruktúra 1 centrálneho klastra obklopeného 12 klastrami prvej vrstvy tvorí dokonale symetrický, uzavretý a vyvážený útvar z 13 klastrov – "super-ikosaéder". Mechanika ukotvenia v tejto štruktúre je kritická: neutrónové gluóny (ktoré sú otočené smerom dovnútra) smerujú do centra tohto 13-klastrového zoskupenia a celú štruktúru pevne "zošívajú" do jedného nedeliteľného celku. Tento vnútorný vektorový ťah vysvetľuje to, čo klasická fyzika pozoruje ako extrémnu väzbovú energiu a stabilitu alfa častice. </p> |
| format | Recurso digital |
| id | zenodo_https___doi_org_10_5281_zenodo_19418846 |
| institution | Zenodo |
| language | |
| publishDate | 2026 |
| publisher | Zenodo |
| record_format | zenodo |
| spellingShingle | Topológia rádioaktívneho rozpadu a emisia hélia Kyjovsky, Peter <p>V rámci Kyjovského klastrového modelu vákua dostáva jav alfa rozpadu a emisie hélia prísne deterministický a geometrický rámec. V klasickej fyzike je alfa častica definovaná ako jadro hélia-4, pozostávajúce z dvoch protónov a dvoch neutrónov. Štandardný model nedokáže uspokojivo priestorovo vysvetliť, prečo sa práve táto konfigurácia vyznačuje takou extrémnou stabilitou a prečo je to práve ona, ktorá je emitovaná z ťažkých jadier. Klastrová kinematika poskytuje priamy matematický a topologický dôkaz. V našom modeli obsadzuje každý nukleón (protón aj neutrón) presne 3,25 klastra. Ak alfa častica obsahuje 4 nukleóny, jej celkový topologický objem je: 4 nukleóny × 3,25 = 13,00 klastrov. Hodnota presne 13 klastrov nie je náhodná. Predstavuje absolútnu geometrickú dokonalosť v 3D priestore, ktorá je priamym riešením známeho matematického problému dotýkajúcich sa sfér (tzv. Kissing number problem). V trojrozmernom priestore sa jednej centrálnej rovnako veľkej sféry (klastra) môže dotýkať presne 12 ďalších sfér. Výsledná štruktúra 1 centrálneho klastra obklopeného 12 klastrami prvej vrstvy tvorí dokonale symetrický, uzavretý a vyvážený útvar z 13 klastrov – "super-ikosaéder". Mechanika ukotvenia v tejto štruktúre je kritická: neutrónové gluóny (ktoré sú otočené smerom dovnútra) smerujú do centra tohto 13-klastrového zoskupenia a celú štruktúru pevne "zošívajú" do jedného nedeliteľného celku. Tento vnútorný vektorový ťah vysvetľuje to, čo klasická fyzika pozoruje ako extrémnu väzbovú energiu a stabilitu alfa častice. </p> |
| title | Topológia rádioaktívneho rozpadu a emisia hélia |
| url | https://doi.org/10.5281/zenodo.19418846 |